„Čo si môžem dať do nákladov?“ býva v praxi častou otázkou zo strany podnikateľov, väčšinou smerovanou ich účtovníkom či ekonómom. Odpoveď je v niektorých prípadoch jednoznačnejšia, inokedy však menej. Konkrétny podnikateľský výdavok v správnej sume definitívne potvrdí až daňová kontrola po niekoľkých rokoch.
Základná definícia zo zákona znie:
Daňovým výdavkom, resp. nákladom je výdavok, ktorý podnikateľ vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie svojich daňových príjmov a zároveň je zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v zjednodušenej daňovej evidencii.
Táto veta je prioritne alfou a omegou každého zvažovania, či daný výdavok bude uznateľný alebo nie. Som internetový podnikateľ a kúpil som si počítač, ktorý je mojím základným pracovným prostriedkom – jednoznačne áno. Prevádzkujem čajovňu a nakúpil som stoličky a kreslá – áno. Kancelársky nábytok pre inštalatéra, ktorý pracuje v domácnostiach zákazníkov – skôr nie. Cestovné pre programátora, pracujúceho výlučne z domu – skôr nie.
V niektorých konkrétnych prípadoch však zákon (o dani z príjmov) určuje, ktoré náklady, za akých podmienok a v akej sume sú uznateľné. Ide napríklad o stravné SZČO (v akej sume a na koľko dní), spotrebu pohonných hmôt (na základe akých cien a akého prepočtu) či napríklad podrobne určuje pravidlá pre odpisovanie hmotného či nehmotného majetku (napr. automobilu, obstaraného kúpou či „na lízing“). Pri podnikateľoch, ktorí vedú účtovníctvo, sa v mnohých prípadoch vychádza z účtovných predpisov a pravidiel. Zákon rovnako hovorí, ktoré výdavky nie sú uznateľnými za žiadnych podmienok – najznámejším z nich sú asi nápoje na účely pohostenia či občerstvenia. Tieto nie sú daňovým výdavkom za žiadnych okolností, ani v prípade SZČO ani v prípade obchodných spoločností.
Zvyšok je na posúdení každého podnikateľa, resp. jeho ekonomického spolupracovníka. Prioritne sa vychádza z definície „výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu“, samozrejme v rozumnej a prijateľnej miere. Daňová kontrola určite neuzná nákup nového telefónu pre jedného živnostníka každé 2 mesiace či nákup zásob na sklad, ktoré sa nikdy nepredali. Naopak, mnohé výdavky zas môžu byť „na hrane“ – tj je možné, že ich kontrola uzná, no zároveň existuje riziko, že nie. V takomto prípade záleží aj na obratnosti samotného podnikateľa, resp. jeho zástupcu (účtovníka, daňového poradcu, právnika), či daný nákup resp. sumu pred často subjektívnym názorom kontrolóra obháji.
4 komentáre