Od roku 2020 sa sadzba dane z príjmov pre niektoré podnikateľské subjekty znižuje z 21% na 15%. Ide o právnické osoby ako aj živnostníkov a väčšinu ostatných SZČO, ktorých výnosy (právnické osoby) resp. príjmy (fyzické osoby) za kalendárny rok dosiahnu maximálne 100 000 EUR. Subjekty s výnosmi/príjmami 100 001 EUR a viac už však zo svojho základu dane zaplatia daň v doterajších sadzbách – právnické osoby 21% a fyzické osoby 19% resp. 19% + 25%. V praxi sa preto podnikatelia úplne prirodzene a logicky pýtajú: núti ma teda štát, aby som fungoval prostredníctvom viacerých firiem resp. subjektov s výnosmi/príjmami do 100-tisíc a výhodnejšou sadzbou dane 15%?
Podnikať prostredníctvom viacerých firiem je ok…
Zvoliť si dobrovoľne právnu formu podnikania – teda či svoj biznis budem prevádzkovať formou živnosti ako fyzická osoba, prípadne si založím eseročku alebo dokonca akciovú spoločnosť a pod. – je vecou slobodného rozhodnutia daného podnikateľa či skupiny podnikateľov. Na každú z právnych foriem sa vzťahujú špecifické predovšetkým právne pravidlá a odlišnosti. Prostredníctvom správne zvolenej formy dokáže podnikateľ napríklad ochrániť svoj súkromný majetok pred krachom firmy a následným rozpredajom jej majetku a minimalizovať teda riziká, prípadne si aj zvoliť formu, ktorá je pre neho daňovo výhodnejšia.
V praxi je rovnako bežné, ak jeden majiteľ resp. majitelia vlastnia viacero právnických osôb, napr. eseročiek. Jedna z nich sa zaoberá napríklad poradenskými službami, druhá firma je výrobná, tretia prevádzkuje e-shop. Alebo sa biznis sústreďuje iba na jednu oblasť, no práve existencia viacerých firiem umožňuje diverzifikovať riziko – napr. prenajímatelia nehnuteľností môžu mať pre každú zo svojich budov založenú samostatnú spoločnosť a v prípade, ak by sa z dôvodu podnikateľského neúspechu či krízy jedna z nich dostala do nepriaznivých čisiel vo verejných registroch (napr. Finstat) prípadne by jej hrozil konkurz, ostatné nehnuteľnosti sú ochránené, keďže sú majetkom samostatných – a zdravých – spoločností.
… modely za účelom zníženia dane však už menej
Čiže rozumná diverzifikácia rizika je – resp. aspoň by mala byť – v poriadku. Pozor však na akúkoľvek inú účelovosť, teda realizovanie podnikateľských modelov najmä za účelom znižovania či obchádzania platenia daní.
Daňový poriadok – presnejšie zákon o správe daní – totiž v jednom zo svojich prvých ustanovení (§ 6 ods. 3) hovorí:
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Uvedené pravidlo je definované pomerne široko a v extrémnom ponímaní dáva daniarom pomerne silnú zbraň voči podnikateľom. Jeho dajme tomu zdravým cieľom je však vylúčiť z akéhokoľvek podnikateľského modelu účelovosť, tj daňovú optimalizáciu.
Z uvedeného pravidla je možné odvodiť:
- ak podnikateľ podniká prostredníctvom viacerých subjektov (napr. dvoch eseročiek prípadne napríklad eseročky a fyzickej osoby) a daný model má svoj riadny podnikateľský dôvod – najmä ochrana majetku, rozloženie rizika, existencia samostatných projektov/biznisov a pod. – pri kvalitnej obhajobe a vysvetlení nemôže štát ani jeho úradníci tento model považovať za účelový
- ak však ide napr. o jednu aktivitu, resp. jednu činnosť (napr. poskytovanie programátorských služieb jednému odberateľovi prostredníctvom viacerých subjektov jedného podnikateľa – ktorý navyše ani nemá kanceláriu či zamestnancov) môže ísť už o jasný účel: a to obchádzanie platenia daní. Okrem rizika, že prípadná daňová kontrola takýto model odhalí a rozdiel na uniknutej dani dorubí (aj so sankciami) sa podnikateľ tak trochu pohráva aj s trestným právom. Osobne takéto modely nedoporučujem.
Ma vôbec zmysel o tom rozmýšľať?
Jednou z kritík sympatickej 15%-nej sadzby dane iba pre menšie firmy bol argument, že v reálnej praxi malá firma s obratom do 100 tisíc nedosahuje taký vysoký základ dane, aby zníženie z neho vypočítanej dane o 6 percentuálnych bodov predstavovalo nejakú výraznú úsporu či motiváciu podnikať. Možno tento pohľad odradí od nie celkom bezpečného „rozkladania“ podnikania do viacerých firiem.
Pridať komentár