Rúška, rukavice a ochranné pomôcky: je možné ich uplatniť v daňových nákladoch a odpočítaní DPH?

V časoch corony – resp. v časoch dodržiavania preventívnych opatrení, akými je napríklad maximalizácia práce z domu či nosenie rúšok na verejnosti – je základnou otázkou každého podnikateľa, či si sumy vynaložené na rúška či iné ochranné pomôcky pre svojich zamestnancov či seba, môže uplatniť v daňových nákladoch či odpočítaní DPH. Niekedy áno, niekedy menej, je to – podobne, ako mnohé iné témy v slovenskom podnikateľskom prostredí – trochu pestrejšie. Poďme na to.

Rúško ako daňový náklad

Daňový nákladom – presnejšie „výdavkom“ – je suma, ktorá podnikateľovi znižuje základ dane z príjmov a teda aj daň z príjmov. Náklad je daňovým, ak je – okrem iného a hlavne – vynaložený na „na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov“ podnikateľa.

Okrem toho však musí spĺňať aj niektoré ďalšie a konkrétnejšie pravidlá, obmedzenia či limity zákona o dani z príjmov. Na ochranné pomôcky sa vzťahuje toto: daňovým nákladom sú náklady na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené – okrem iného na – bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk.

Zároveň však na strane zamestnancov sa nepeňažný príjem v podobe týchto ochranných pomôcok a hygienických prostriedkov nezdaňuje – čo sa napr. netýka niektorých iných plnení, najmä zamestnaneckých benefitov (kultúrne či športové poukážky, firemný večierok a pod.). Nezdaňuje sa ani prípadný príspevok poskytnutý zamestnancovi na nákup takýchto pomôcok.

Podľa názora autora tohto článku daňová uznateľnosť ochranných pomôcok počas mimoriadnej situácie od 12. marca 2020 nezávisí od predmetu podnikania firmy, ale skôr od skutočného používania na relevantnú prácu či podnikanie. Rúška za účelom nešírenia vírusu teda používajú a v daňových nákladoch si vedia uplatniť aj kuriéri, predavači či zamestnanci reštaurácií, no rovnako aj napr. programátori pracujúci vo svojej kancelárii v biznis centre, či účtovníci preberajúci doklady od svojich klientov, hoc aj pracujú z domu. Teda podnikatelia a ich zamestnanci, ktorí počas mimoriadnej situácie samozrejme pracujú a nesedia doma z dôvodu zatvorenia prevádzky a totálnej nemožnosti pracovať.

Potiaľto je to pomerne priamočiare.

Uvedené sa však týka iba vyslovene „zamestnancov“ – teda situácie, kedy podnikateľ zamestnáva zamestnancov na pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce. Týmto spôsobom však nie je možné uplatniť si v daňových nákladoch sumu za rúška či rukavice v prípade:

• kontraktorov – ak podnikateľ má uzatvorené obchodno-právne zmluvy s dodávateľmi, t.j. kontraktormi (napr. živnostníkmi). V tomto prípade sa plnenia, ktoré poskytuje firma kontraktorom, riadia dohodnutými podmienkami v zmluve. Za dohodnutých podmienok teda podnikateľ vie svojim dodávateľom zaplatiť aj pracovné či ochranné pomôcky, títo to však napokon musia zdaniť ako svoj príjem – v konečnom dôsledku je teda možno jednoduchšie, ak si kontraktori zakúpia ochranné prostriedky z vlastného vrecka a o túto sumu zvýšia fakturovanú sumu odberateľovi,
• konateľov – t.j. ak „majiteľ“ (presnejšie spoločník) eseročky odmeňuje konateľa (ktorým nie je on sám) resp. iného štatutára na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa či mandátnej zmluvy. Takáto fyzická osoba nie je zamestnancom podľa pracovného práva, teda nie.

No a čo v prípade, ak v jednoosobovej či podobne malej eseročke sa spoločníci samotní nezamestnali na pracovnú zmluvu vôbec? Podľa niektorých výkladov zákona o dani z príjmov sa príjmy spoločníkov považujú za „zamestnanecké“ príjmy zo závislej činnosti a teda aj spoločník bez pracovnej zmluvy sa na účely dane z príjmov považuje za zamestnanca. Z logiky veci vyplýva, že aj spoločnosť bez zamestnancov si vie v daňových nákladoch uplatniť výdavky na rúška a iné ochranné pomôcky.

Ochranné pomôcky a odpočítanie DPH?

Daňový náklad je jedna vec, odpočítanie vstupnej DPH z dokladu o kúpe rukavíc či rúšok platiteľmi DPH druhá. A aj keď si podnikatelia témy „daňová uznateľnosť nákladov“ a „odpočítanie DPH“ často spájajú v jednu, ide o 2 rozdielne svety podliehajúce 2 rozdielnym legislatívam.

Základné pravidlo platiteľov DPH je: vstupnú DPH si môžu odpočítať iba zo vstupov, ktoré použijú na svoje obchody podliehajúce DPH-čke (či už ide o fakturáciu za cenu vrátane DPH na strane dodávateľa alebo prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Teda nie na obchody od DPH oslobodené bez práva na odpočítanie DPH (napr. prenájom nehnuteľností určených na bývanie či služby finančného sprostredkovania) a rovnako nie na súkromnú potrebu podnikateľa či jeho zamestnancov.

Hlbší návod poskytuje rozsudok Európskeho súdneho dvora (ES C-98/98 Midland Bank), podľa ktorého je možné odpočítať DPH iba zo vstupov, ktoré majú priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými plneniami – teda obchodmi – daného platiteľa DPH. „Existencia priamej a bezprostrednej súvislosti predpokladá, že náklady na uskutočnenie plnení na vstupe sú zahrnuté buď do ceny konkrétnych plnení na výstupe alebo do ceny tovarov a služieb dodávaných alebo poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jej ekonomickej činnosti. Toto právo teda existuje v prípade, keď je transakcia na vstupe podliehajúca DPH priamo a bezprostredne spojená s jednou alebo viacerými transakciami na výstupe, zakladajúcimi právo na odpočítanie. Ak to tak nie je, je potrebné skúmať, či výdavky vynaložené na kúpu tovarov alebo služieb na vstupe sú súčasťou celkových nákladov spojených s celou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby. V každom prípade existencia priameho a bezprostredného spojenia predpokladá, že náklady plnení na vstupe sú zahrnuté buď do ceny konkrétnych transakcií na výstupe alebo do ceny tovarov a služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou v rámci jej hospodárskej činnosti, ktorá je zdaňovaná.“

Čiže sme opäť tak trochu v polemike: starostlivosť o zamestnancov a ochrana ich zdravia má podľa autora tohto článku priamy a bezprostredný súvis s obchodmi daného platiteľa DPH. Síce v praxi je možné sa dopočuť o prípadoch, kedy daniari neuznali právo na odpočítanie DPH napr. z kancelárskej stoličky (keďže nenašli priamy vplyv na obchody zamestnávateľa), no verím, že aj prípadná daňová kontrola v budúcnosti bude k odpočítanej DPH-čke z ochranných pomôcok pre zamestnancov v mimoriadnom režime roku 2020 ľudsky zhovievavá.