Okrem vystavených faktúr či objednávok si podnikatelia v SuperFaktúre evidujú aj svoje výdavky, resp. náklady. Nie vždy však každá položka, ktorú zo svojho účtu či pokladnice zaplatia, znamená náklad – buď tento výdavok nie je daňovo uznaný vôbec alebo sa „do daní“ dostáva iným spôsobom, na základe zložitejšieho výpočtu a teda v inej sume. Často sa potom stáva, že podnikateľ počíta s rozdielnymi sumami, než jeho účtovník. To môže viesť k nedorozumeniam a prípadne až k sporom. Pre základnú orientáciu každého podnikateľa uvádzame pár najčastejších príkladov, kedy sa výdavky nerovnajú daňový náklad.
1. Odpisy
Ak si kúpite do firmy auto za 10 000 EUR, túto kúpnu cenu si do nákladov daného roka jednorazovo zahrnúť nemôžete. Dlhodobý firemný majetok v sume vyššej ako 1 700 EUR sa do nákladov dostáva postupne – prostredníctvom účtovných a daňových odpisov. V prípade automobilu môže ísť do nákladov maximálne štvrtina vstupnej ceny, no aj táto upravuje v závislosti od počtu mesiacov používania majetku.
Niekedy môže byť vhodné rozhodnúť sa aj pre voľbu „80 % vs. 100 %“. Ak si totiž podnikateľ z nákupov automobilov či iného majetku uplatňuje v nákladoch – pre možnosť využiť tento majetok aj na súkromnú spotrebu – iba 80 % z kúpnej ceny, rozdiel medzi výdavkom a nákladom nejaký bude. Viac o pravidlách ohľadne nákladov na majetok a voľbe „80 % vs. 100%“.
Podnikateľ si pri niektorých druhoch majetku samozrejme môže zvoliť zrýchlenú metódu odpisovania, prostredníctvom ktorej dostane do nákladov v prvých rokoch väčší podiel celkovej vstupnej ceny (v súčasnosti ide o prioritne o výrobné prostriedky a budovy). K nedorozumeniu môže prispieť aj rozdiel medzi odpismi účtovnými (preukazujúcimi reálne využívanie majetku) a odpismi daňovými (t. j. uznanými podľa daňových pravidiel), ktoré môžu byť najmä v prípade väčších spoločností často rozdielne.
2. Leasingové splátky
Samostatnou kategóriou predchádzajúceho bodu je majetok (automobil či stroje) kúpený na lízing, resp. „finančný prenájom“. Vzhľadom na to, že ide opäť o dlhodobý majetok, nákladmi firmy sú odpisy vypočítané z celkovej kúpnej ceny majetku vrátane prípadných poplatkov a iných nákladov, no bez zahrnutia mesačných úrokov či DPH. A odpisy sú často rozdielne oproti lízingovým splátkam odchádzajúcim z firemného účtu – splátky okrem iného obsahujú aj DPH, úrok či poistenie, ktoré idú do nákladov priamo v príslušnom mesiaci (t. j. do vstupnej ceny pre odpisovanie nevstupujú).
3. Časové rozlíšenie
Ak zaplatíte nájomné, predplatné časopisu či webovej služby v sume, ktorá sa týka niektorého z mesiacov v nasledujúcom roku, resp. sa vzťahuje na obdobie, ktoré „prechádza“ koncom roka, nie je v danom roku možné uznať celú sumu.
Náklad sa v praxi rozdelí podľa počtu dní na časť, spadajúcu do nákladov bežného (t. j. aktuálneho) roka a časť, týkajúcu sa roka nasledujúceho.
Časovo rozlišujú náklady (a rovnako aj výnosy) predovšetkým eseročky s podvojným účtovníctvom. SZČO sú povinní časovo rozlišovať iba v prípade nájomného plateného prenajímateľovi-fyzickej osobe (t. j. nie spoločnosti).
Zároveň je za určitých okolností možné uplatniť výnimku: malé resp. nevýznamné sumy každoročne sa opakujúcich platieb (napr. telefón) sa pre jednoduchosť časovo nerozlišujú.
4. Nákup materiálu či tovaru
V podvojnom účtovníctve eseročiek je daňovým výdavkom spravidla spotreba. Teda nie priamo nákup: zásoby, ktoré stoja na sklade a firma ich nepoužila vo výrobe, resp. nepredala, daňovým nákladom nie sú.
Evidovať zásoby sú povinní aj SZČO – títo síce môžu dať do nákladov priamo sumu nakúpených zásob, no pri skončení podnikania sú povinní zaplatiť daň zo zásob, ktoré nepoužili.
5. Nákup stravovacích poukážok pre zamestnancov
Síce v súčasnosti je populárny o niečo jednoduchší finančný príspevok na stravovanie, niektoré spoločnosti stále uplatňujú vyslovene poukážky a zároveň je to dobrý príklad: daňovým výdavkom nie je suma na faktúre o nákupe poukážok, ale až konkrétne sumy pripadajúce na každý odpracovaný deň zamestnanca. A dokonca nie celá suma poukážky, ale len príspevok z nákladov zamestnávateľa, ktorý je daňovo uznaný do sumy 3,74 EUR (suma pre začiatok roka 2023).
Rovnako nie je možné dať stravné do výdavkov spätne – t. j. ani za dni či obdobia pred nákupom stravovacích poukážok ako ani poukážky pridelené zamestnancom za už uplynutý mesiac po jeho skončení.
6. Nákup pohonných hmôt
Platí tu čosi podobné, ako v prípade stravných lístkov. Nákladom je spotreba, vyčíslená podrobnou evidenciou jázd a navýšená o 20 %, pričom prepočítaná nadspotreba resp. spotreba za súkromné jazdy nákladom nie je.
Podnikateľ sa môže rozhodnúť knihu jázd neviesť, do výdavkov si v tomto prípade môže uplatniť iba 80 % z nakúpených pohonných hmôt. V oboch prípadoch ide o rozdielne sumy uznaných nákladov v porovnaní so sumami látok nakúpených.
7. Reprezentačné výdavky
Výdavky na pohostenie obchodných partnerov, resp. akékoľvek výdavky na jedlo, nápoje a pod. (tzv. „reprezentačné náklady“) nie sú jednoznačne a dlhodobo uznané za daňové náklady. Firmy ich často vynakladajú a z tohto dôvodu o nich účtujú v účtovníctve – nákladmi sú však len účtovnými, no na účely zníženia základu dane z príjmov nepomôžu.
Rovnako nie je v ich prípade možné ani odpočítať DPH. Polemickými sú výdavky na oblečenie či doplnky napr. obchodníkov či manažérov – podľa niektorých daňových poradcov ich v primeranej miere možné obhájiť možné je, konkrétna uznateľnosť závisí od obhajoby samotného podnikateľa či nálady daňového kontrolóra.
Evidencia „Náklady„ v SuperFaktúre teda slúži prioritne na základnú orientáciu každého podnikateľa. Podnikateľ však môže poskytnúť prístup svojmu účtovníkovi, ktorý si okrem vystavených faktúr môže „stiahnuť“ náklady vrátane ich príloh (faktúr, naskenovaných bločkov atď.). A ten už vie, čo s nimi má robiť.
Pridať komentár