V predošlom článku sme si prešli základné pravidlá pre transakčnú daň (Daň z finančných transakcií) a vieme si ju aj vypočítať (kalkulačka a príklad). Dnes poďme hlbšie do jej pravidiel. Pripravili sme pre vás hitparádu tých najväčších nezmyslov. Poznáte ďalšie? Napíšte nám do komentárov, radi zoznam rozšírime 🙂
1. Prevod mojich peňazí z jednej mojej banky do inej mojej banky
Prevádzate si vlastné peniaze medzi vašimi vlastnými účtami v inej banke či inej platobnej službe? Taký Paypal, Revolut, Wise, Barion a podobne používajú občas podnikatelia kvôli prijímaniu platieb od zahraničných klientov, napríklad v USD – aj kvôli výhodnejším kurzom či platobným podmienkam. Ak si však peniaze prepošlú z týchto účtov na svoj účet v slovenskej banke, táto platba podlieha dani z finančných transakcií. Juchú. A navyše daň nezrazí a neodvedie za podnikateľa banka, ale musí si ju vykázať sám podnikateľ. Každý mesiac. Dvakrát juchúú.
A to nie je všetko: Keď už potom zo slovenského bankového účtu urobíte prevodom ďalšie úhrady vašich nákladov, tak aj z nich znova zaplatíte transakčnú daň. Platíte ju tak vlastne dvakrát z toho istého príjmu. Trikrát juchúúú. Výhody takéhoto platobného účtu tak transakčná daň „tak trochu“ neguje.
2. Vrátenie nákupu z eshopu do 14 dní
Máte eshop, nakúpi u vás klient (napríklad prevodom), pošlete mu tovar a tešíte sa. Do 14 dní však využije svoje právo na vrátenie nákupu. Vy klientovi vrátite celú sumu prevodom. Obchod padol, nezarobili ste nič, mali ste náklady s balením a expedíciou, máte náklady s prijatím tovaru späť – jednoducho, pri tejto zákazke ste v mínuse. To ale štátu neprekáža, transakčnú daň z peňazí, ktoré ste zákazníkovi vrátili, musíte zaplatiť tak či tak.
3. Dobropis, preplatenie, mylná platba
Vystavíte klientovi faktúru, dodáte tovar alebo službu. Neskôr však dôjde napríklad k reklamácii, alebo klient zákazku zruší, alebo mu dodatočne priznáte množstevnú zľavu. Podľa legislatívy mu vystavíte dobropis a pošlete späť časť, alebo celú fakturovanú sumu. Asi už tušíte – z tejto vracanej sumy zaplatíte transakčnú daň.
Predstavte si situáciu, že vám odberateľ uhradí vašu faktúru omylom dvakrát. Alebo zaplatí vyššiu sumu ako mal. Stáva sa. Peniaze mu vrátite. Nič z nich síce nemáte, ale hádajte čo … áno, správne, zaplatíte transakčnú daň.
4. Transakčnou daňou musíte zaťažiť aj odchádzajúce platby „mixované“
Platíte ako živnostník platby, ktoré nesúvisia s vašim podnikaním v plnej miere, ale iba čiastočne? Daň z finančných transakcií musíte odviesť z celej sumy platenej platby. Môže ísť napríklad o energie či internet v súkromnom byte či paušál na telefón. Alebo cesta na konferenciu, z ktorého ste si urobili 4-dňový výlet s celou rodinou. Daň z finančných transakcií musíte zaplatiť nielen zo vstupenky, ale aj z prípadných iných platieb – napr. ubytovania. Ak ste ich teda neplatili kartou (platba kartou dani nepodlieha). Ak takéto prípadné odchádzajúce platby odchádzajú z oficiálneho „transakčného“ účtu, postará sa o všetko banka. Ak ste ich zaplatili zo súkromného účtu, transakčnú daň musíte vypočítať, vykázať a štátu odviesť sami – cez daňové priznanie k transakčnej dani, ktorá sa podáva po skončení každého takého mesiaca.
5. Ak spoločník či konateľ niečo za svoju eseročku zaplatí, skomplikuje si život. A to poriadne.
Zaplatili ste za svoju eseročku nejakú faktúru či urobili priamo nejaký nákup pre eseročku? Nielenže takéto niečo bude podliehať transakčnej dani, navyše ešte j tým najkomplikovanejším spôsobom. Stručne:
- Daný spoločník či konateľ (prípadne aj zamestnanec či iná osoba) si totiž túto platbu zaplatenú zo svojho bude nárokovať od firmy. Firma mu ju teda preplatí.
- Táto odchádzajúca platba – ideálne z banky – bude podliehať transakčnej dani. Zrazí ju banka.
- Následne však po mesiaci, v ktorom sa takáto úhrada (tzv. „preúčtovanie nákladov“) udiala, musí samotná firma podať sama daňové priznanie k transakčnej dani,
- v ktorom jednak vypočíta transakčnú daň zo sumy preúčtovanej platby.
- A zároveň si môže odpočítať daň, ktorú z platby uhradenej spoločníkovi zrazila banka.
6. Pozor na výber spôsobu platby v eshope
Nakupujete povedzme techniku, napríklad na Alza, alebo v akomkoľvek eshope. A vlastne to platí aj o nákupe predplatného v SuperFaktúre Nahádžete si tovar do košíka, potvrdíte objednávku, a idete urobiť úhradu. Ak použijete platbu kartou – tak transakčnú daň neplatíte. Ak vyberiete bankové tlačidlá – čo je v zásade prevod – tak transakčná daň poputuje štátu.
7. Živnostník a neporiadok v platbách? Možno budete podávať daňové priznanie k DFT každý mesiac.
Ak živnostník či iná SZČO zaplatí nejaké platby súvisiace s jej vlastným biznisom z iného bankového či platobného účtu, než je ten oficiálny „transakčný“, tak aj tieto platby podliehajú transakčnej dani. Nezrazí a neodošle ju však štátu banka (lebo o týchto iných účtoch nevie), ale musí sa o to postarať sám podnikateľ. Skrze daňové priznanie k dani z finančných transakcií. Ktoré sa podáva po skončení každého mesiaca, v ktorom takéto platby SZČO uhradila.
A to bez ohľadu na to, že si na účely inej dane (daň z príjmov) uplatňujú paušálne výdavky. Daň z finančných transakcií toto nezaujíma. Zaplatili ste platby súvisiace s podnikaním? Nájomné kancelárie, lízing auta, benzín, servis auta či pneumatiky, počítač, telefón, školenie či účtovníka? Z týchto platieb musí štátu odísť transakčná daň.
Tak znie oficiálne pravidlo. V praxi si však mnohí živnostníci či iné SZČO stotožňujú výraz „daňové priznanie“ len s daňou z príjmov, ktorú vykazujú raz ročne v marci. Často nevedia ani o povinnosti podávať daňové priznanie k DPH (pri nákupoch služieb zo zahraničia) či o sledovaní obratu a iných kopách povinností v priebehu roka. Na nezmysel s vykazovaním dane z odchádzajúcich prevodov – dokonca mesačne – podľa mňa zabudnú úplne prirodzene, prípadne sa o ňom vôbec nedozvedia. O tom, že si tento nový svet transakčnej dane budú spájať s paušálnymi výdavkami pre daň z príjmov, ani nehovorím.
8. Živnostník transakčnú daň platí, prenajímateľ nie.
Ľudom na voľnej nohe sa často pletú pojmy ako „živnostník“ či „prenajímateľ“, nehovoriac už o rôznych režimoch autorov alebo výkonných umelcov. Horšie je, že sa možno pletú aj autorom zákona o novej dani. Podľa oficiálnych výkladov podlieha tejto dani každá fyzická osoba, ktorá je definovaná ako podnikateľ. Fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľom, majú o starosť menej.
Zákon však na účely tejto dane presne nedefinuje, kto je a kto nie je podnikateľom. Konkrétna fyzická osoba by sa po správnosti mala pozrieť do zákona, ktorý ju resp. jej profesiu upravuje a zistiť, či tento zákon danú činnosť definuje ako podnikanie – áno, bizár 🙂
Čo zatiaľ cca vieme:
- živnostníci – transakčnú daň platia a rovnako musia používať transakčný účet.
- iné SZČO – iba v prípade, ak konkrétny zákon, ktorí postavenie týchto ostatných SZČO upravuje, stanovuje, že v ich prípade ide o podnikanie.
- prenajímatelia nehnuteľností v režime podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov – transakčnej dani nepodliehajú a nemusia mať transakčný účet
- autori či výkonní umelci – tiež dani nepodliehajú a rovnako nemusia mať účet
- prenajímatelia, ktorí poskytujú nájomcom rozšírené služby či vyslovene poskytujú krátkodobé ubytovanie, by mali patriť pod živnosť – a teda transakčnej dani podliehať.
- kombinácie? Napr. taký Jožko, ktorí je zároveň živnostníkom (programuje) a tiež prenajímateľom bytu, podľa autorov zákona transakčnej dani podlieha. Možno stojí za to platby súvisiace s prenájmom hradiť z iného než transakčného účtu – aby z nich banka nezrazila daň, ktorú pravdepodobne zraziť nemá.
Možno je, možno nie je dobrou správou pre podnikateľov, že zákon o dani z finančnej transakcii je napísaný trochu vágne a stručne. Platí totiž, že čo zákon neupravuje alebo definuje nejasne, je tak trochu možné vykladať v praxi často aj v prospech samotných adresátov: podnikateľov. Uvidíme, čo prinesie prax. Veľa šťastia 🙂
Pridať komentár