Šikovné ťahy a užitočné finty vo fakturácii, daniach a podnikaní

Ak svojmu klientovi pošlete faktúru, v podstate jediný váš problém je jej úhrada. Horšie je to z druhej strany. Ak od svojho dodávateľa dostanete faktúru na vyššiu sumu, v prvom rade ju určite zaplaťte. No na jej uplatnenie v daňových výdavkoch či odpočítaní DPH „simple“ faktúra, navyše s jedným riadkom a dvojslovným popisom nestačí. Kontrolóri si na nej radi zgustnú.

Malé firmy sa pri začatí svojho podnikania často nestávajú platiteľmi DPH. Predovšetkým sa rozbiehajú, na nové povinnosti a agendu si zvykajú a niekedy je ich akurát tak dosť. SZČO si zväčša vychutnávajú výhodné paušálne výdavky ako skvelý spôsob nezdanenia veľkej časti príjmov takmer bez papierovania. Registrácia za platiteľa DPH je však často prirodzeným pokračovaním – niekedy sa jej podnikatelia nevyhnú a často ju dokonca vítajú – veď predsa znamená aj veľa výhod.

Väčšina vystavených faktúr v praxi – ako aj v SuperFakúre – obsahuje spravidla 3 rôzne druhy dátumov: dátum vystavenia faktúry, dátum dodania a dátum splatnosti. Dnes o tom, čo tieto dátumy znamenajú a kedy či prečo ich na faktúre uvádzať.

Od r. 2021 majú platitelia DPH možnosť získať späť DPH-čku z niektorých neuhradených faktúr. Podmienky a postup sú pomerne zložité, niekedy to však pôjde a možno aj stojí za to. V článku uvádzame základný postup v SuperFaktúre.

V januári každého roka sa pár vecí ohľadom platenia odvodov skutočne mení – hlavne teda sumy. V mimoriadnom období pandémie – za účinnosti viacerých pandemických pravidiel a zmien z r. 2020 – oproti štandardným rokom je zmien a režimov trochu viac. Prejdime si ich.

V praxi sa občas stane, že „prehupnutie“ sa do nového roka urobí trochu chaos v dokladoch, resp. ich číslovaní a číselných radoch. Vzhľadom na to, že účtovným obdobím býva najčastejšie kalendárny rok od 1.1 do 31.12, zaužívalo sa v praxi samostatné číslovanie pre každý samostatný rok. Inými slovami: číselný rad všetkých účtovných či daňových dokladov by mal začínať od čísla 1. Rovnako nie je vždy jasné, čo so zálohovými faktúrami a ich úhradami. Dnes teda „prelomová“ téma 🙂

Podnikatelia sa často domnievajú, že DPH sa týka iba veľkých firiem s veľkým obratom resp. firiem obchodujúcich s tovarom, ktorí si môžu uplatniť odpočítanie DPH. Že existuje len výber „platiteľ DPH“ vs. „neplatiteľ DPH“. DPH sa však za určitých okolností týka väčšiny podnikateľov, ktorí poskytujú služby a ich klienti alebo dodávatelia sú z krajín EÚ.

Skutočná spotreba pohonných hmôt vo firemných automobiloch vs. spotreba normovaná je v praxi často tak trochu výsmechom podnikateľov. Rozdiel je totiž nedaňovým nákladom – aj napriek skutočnosti, že podnikatelia pohonné hmoty skutočne spotrebovali a to na firemné účely. Čiastočné riešenie prináša jedna novinka z „podnikateľského kilečka“ účinná od júla 2020: vypočítanú spotrebu viete zvýšiť o 20 %.

Slovenská firma, ktorá je plnohodnotným platiteľom DPH v SR, platí vo všeobecnosti DPH z tovarov a služieb, ktoré dodal svojim slovenským odberateľom. Inými slovami: každú dodávku fakturuje za cenu vrátane DPH. Okrem definitívneho predaja svojho produktu však platí DPH aj z prijatého preddavku/zálohy, t. j. v prípade, ak od svojho odberateľa čosi zinkasuje ešte pred samotnou dodávkou. Popíšeme si postup pri fakturácii a platení DPH z prijatej zálohy, ktorú od svojho odberateľa prijme platiteľ DPH.

Zálohová, príp. preddavková či proforma faktúra nie je v podstate faktúrou, aj keď to podľa názvu možno vyzerá. Ide len o akýsi podklad k platbe, resp. výzvu či dokument, prostredníctvom ktorého dodávateľ požaduje od odberateľa platbu vopred. Na čo slúži a aké sú zásady jej vystavenia.