Večná otázka: kúpiť si podnikateľské auto na firmu alebo na súkromnú osobu? Odpoveď závisí od viacerých faktorov. V nasledujúcich 2 článkoch si prejdeme 2 najbežnejšie režimy: firemné auto a súkromné auto v podnikaní. Začneme tým prvým: kúpiť auto „na firmu“ je prvým, čo podnikateľa napadne.
Čo ide do nákladov pri firemnom aute?
„Firemné auto“ je akýmsi zjednodušeným výrazom, v praxi ide o auto „zaradené do obchodného majetku“. V prípade, ak je auto zaradené do firemného majetku, je možné si uplatniť takpovediac maximum daňových výdavkov. A to:
- kúpnu cenu auta – nie však naraz, ale prostredníctvom ročných daňových odpisov (auto sa odpisuje 4 roky)
- rôzne poistky – PZP, havarijnú či iné druhy poistenia (pozor, plnenie z poistenie je však daňovým príjmom)
- spotrebu pohonných hmôt – a to buď v 100%-nej miere (na základe knihy jázd resp. GPC) alebo paušálne v sume 80% z nákupu bez evidencie jázd
- opravy a servisy – tie pravidelnejšie i tie menej vítané
- rôzne príslušenstvo
- parkovné
- daň z motorových vozidiel – táto sa platí za každé auto používané na podnikanie (teda aj za auto súkromné)
Kúpiť auto „na firmu“ je výhodnejšie v prípade áut nových (sú totiž drahšie a teda bude čo odpisovať do nákladov) a rovnako sa pre tento spôsob rozhodujú platitelia DPH (tí si zas môže pri jeho kúpe odpočítať DPH).
Pozor na 80%-né krátenie výdavkov
Auto však v praxi mnohí podnikatelia používajú nielen na biznis, ale samozrejme aj súkromne. O tomto daniari, samozrejme, vedia, a preto od roku 2015 dali podnikateľom na výber 2 možnosti:
- buď si zo spomenutých výdavkov (okrem dane z motorových vozidiel) uplatnia 100% – v tomto prípade však musia všetky jazdy preukázať ako firemné, čo znamená podrobnú a nepriestrelnú evidenciu jázd
- alebo si uplatnia len 80% z nákupu a nemusia dokazovať nič. Platitelia DPH si zo vstupnej DPH odpočítajú len 80%
SRO a živnosť: aký je rozdiel
Právnické osoby a fyzické osoby pôsobia daňovo v dvoch rozdielnych režimoch. A týka sa to aj auta. Je potrebné kúpiť auto „na IČO“?
V prípade eseročky áno. Jednoducho musí byť jasné, že ho kúpila firma, ktorá si ho uplatňuje v nákladoch.
V prípade fyzickej osoby (živnostníci, autori, umelci a ostatné SZČO) stačí, keď je auto kúpené na meno danej osoby. A to, či ho môže považovať za auto firemné, závisí iba od jej rozhodnutia, či auto zaradí do obchodného majetku alebo nie.
8 komentárov