Dnes pokračujeme v téme „Auto v podnikaní“. Prešli sme si režim „firemné auto“ a ukázalo sa, že skôr sa oplatí platiteľom DPH a pri kúpe novších resp. drahších áut. Súkromné auto sa na druhej strane oplatí tým druhým: neplatiteľom DPH so staršími autami, no pomôže aj tým ostatným.
Opäť najprv vyjasnenie termínov – „súkromné auto“ je v skutočnosti:
- auto samotného živnostníka (alebo inej SZČO), ktoré on používa na pracovné cesty a zároveň ho nezaradil do obchodného majetku (teda neučinil auto „firemným“)
- auto zamestnanca eseročky či inej firmy, ktoré jej majiteľ používa na pracovné cesty danej firmy
- alebo auto spoločníka eseročky, používané na pracovné cesty firmy
Čo ide do nákladov pri súkromnom aute?
- cestovné náhrady – t.j. základná náhrada za každý kilometer pracovnej cesty (0,183 EUR / km) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
- iné výdavky, ktoré použil SZČO/zamestnanec/spoločník na pracovnú cestu – napr. parkovné, diaľničná známka atď.
- daň z motorových vozidiel – platí ho firma za používanie súkromného automobilu na podnikanie
Evidencia jázd vs. paušál
Z uvedeného vyplýva, že na účely takejto „daňovej“ pracovnej cesty je potrebné viesť evidenciu jázd. Áno, SZČO – ako jediný z režimov uvedených vyššie – má však aj možnosť opäť náhrady „paušalizovať“. Teda z nakúpených pohonných hmôt si uplatniť paušál v sume 50% z nákupu, pričom evidenciu jázd „dávať dokopy“ nemusí.
V opačnom prípade – teda ak si chce uplatniť náhrady za prejazdené kilometre – však musí počítať s jedným obmedzením: základnú náhradu za prejazdené kilometre si môže uplatniť iba v prípade, ak dané auto nebolo v minulosti zaradené do obchodného majetku (teda z tohto auta už ktosi nečerpal výhodu vo forme odpisov ceny auta). Pri takomto aute bude možno niekedy výhodnejšie použiť 50%-ný paušál.
Sú potrebné bločky o nákupe pohonných hmôt?
Vo väčšine prípadov áno – minimálne SZČO musí svoje cesty zdokladovať dokladmi o nákupe pohonných hmôt. Zamestnanec či spoločník eseročky však na preplatenie cestovných náhrad môžu použiť priemerné ceny zo štatistického úradu. V oboch prípadoch je však lepšie použiť reálne doklady – slúžia totiž ako dôkaz o tom, že pracovná cesta sa uskutočnila a teda je daňovým nákladom.
6 komentárov