Kategória: Účtovníctvo

Živnosť – resp. samostatná zárobková činnosť – ako taká je zaujímavým a dnes moderným spôsobom zarábania príjmov (či dokonca optimalizácie daní). Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnostník „popri zamestnaní“. Prejdime si základné výhody či rozdiely.

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 – aké do 31. marca 2024 podávajú živnostníci a ostatné SZČO – má pomaly takmer 20 strán. Pravidlá, čo doň patrí, čo nie a ako resp. aké údaje v ňom uviesť však zaberajú rozsiahly zákon o dani z príjmov a okrajovo aj niekoľko […]

Platiteľom DPH sa slovenský podnikateľ môže stať dobrovoľne alebo aj povinne. Základným dôvodom pre povinnú registráciu je dosiahnutie určitého obratu za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, resp. za kratšie obdobie. Tento obrat si v jednotlivých mesiacoch musí sledovať každý podnikateľ sám.

Dať dokopy daňové priznanie k dani z príjmov je niekedy jednoduchšie, niekedy menej. No podkladom k nemu je aj v prípade SZČO s paušálnymi výdavkami povinná podrobná evidencia vyšlých faktúr (pohľadávok) a príjmov, ktorú si môžete jednoducho pripraviť aj na základe evidencie v SuperFaktúre.

Kvalitný účtovník či účtovníčka by mali mať široké spektrum zručností a najmä by mali mať kvalitný prehľad. Dnes si povieme, čo robí účtovník – aké rôzne výkazy, prehľady a povinnosti by mal vedieť „dať dokopy“ pri jednotlivých typoch podnikateľov, resp. pri jednotlivých agendách. Zoznam nie je vyčerpávajúci – vybrali sme tie najčastejšie a najzákladnejšie.

Už dávnejšie sme napísali, že faktúru používame mnohí, no je predsa len rozdiel, či fakturuje firma-platiteľ DPH alebo neplatiteľ DPH. Tento rozdiel sa týka hlavne povinných náležitostí faktúry. Každý podnikateľský subjekt musí vedieť, čo musí obsahovať faktúra, aby sa nedostal do zbytočných nepríjemností

Poradové číslo faktúry je jedným z povinných náležitostí každej faktúry, resp. každého účtovného dokladu ako takého. V článku si priblížime základné pravidlá, ktoré by mal podnikateľ pri číslovaní dodržať, možné chyby, ktorým by ste sa mali vyhnúť vrátane niekoľkých tipov, ako vám v tomto pomáha SuperFaktúra.

Ak svojmu klientovi pošlete faktúru, v podstate jediný váš problém je jej úhrada. Horšie je to z druhej strany. Ak od svojho dodávateľa dostanete faktúru na vyššiu sumu, v prvom rade ju určite zaplaťte. No na jej uplatnenie v daňových výdavkoch či odpočítaní DPH „simple“ faktúra, navyše s jedným riadkom a dvojslovným popisom nestačí. Kontrolóri si na nej radi zgustnú.

Väčšina vystavených faktúr v praxi – ako aj v SuperFakúre – obsahuje spravidla 3 rôzne druhy dátumov: dátum vystavenia faktúry, dátum dodania a dátum splatnosti. Dnes o tom, čo tieto dátumy znamenajú a kedy či prečo ich na faktúre uvádzať.

V praxi sa občas stane, že „prehupnutie“ sa do nového roka urobí trochu chaos v dokladoch, resp. ich číslovaní a číselných radoch. Vzhľadom na to, že účtovným obdobím býva najčastejšie kalendárny rok od 1.1 do 31.12, zaužívalo sa v praxi samostatné číslovanie pre každý samostatný rok. Inými slovami: číselný rad všetkých účtovných či daňových dokladov by mal začínať od čísla 1. Rovnako nie je vždy jasné, čo so zálohovými faktúrami a ich úhradami. Dnes teda „prelomová“ téma 🙂