Skočiť na obsah
🕽 0948 881 081 (-) , FAQ

Elektromobil v daňových výdavkoch firmy: firemný i súkromný

Elektromobil v daňových výdavkoch firmy: firemný i súkromný

Elektromobil a súvisiace daňové výdavky – najmä tie na pohonné hmoty – náš zákon o dani z príjmov zatiaľ veľmi neupravuje. Jasné sú len zvýhodnené daňové odpisy zo vstupnej ceny, s pohonnými látkami je to jasné menej a pohybujeme sa niekde medzi názormi z praxe. Najčastejšie otázky a možné odpovede. Názor autora, nie citácia zákona či záväzný výklad štátu.

Odpisy elektromobilu: výhodnejšie oproti ostatným autám

Elektroautá sa daňovo odpisujú 2 roky. Presnejšie: toto výhodnejšie odpisovanie sa vzťahuje na „osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené buď „BEV“ alebo „PHEV“ v akejkoľvek kombinácii s iným druhom paliva alebo zdroja energie„.

Ostatné automobily – či už tie so spaľovacím motorom alebo akékoľvek iné hybridy, ktoré nespadajú do vyššie vymenovaných kategórií – sa daňovo odpisujú 4 roky.

Stále hovorím o rovnomerných daňových odpisoch, tj sume, ktorá vstupuje do daňových výdavkov firmy a znižuje základ dane z príjmov. Pozor, po správnosti by – minimálne eseročky a iné firmy s podvojným účtovníctvom – mali mať stanovené účtovné odpisy rozdielne oproti daňovým odpisom. A tie účtovné odpisy by mali odrážať skutočné opotrebenie auta v účtovníctve, účtovnej závierke.

Pri troche jednoznačnosti niektoré SZČO či eseročky vedia elektromobil – no aj akýkoľvek iný automobil či povinne odpisovaný majetok – zahrnúť do daňových výdavkov naraz v celej sume v roku kúpy. Prípadne si daňové odpisy stanoviť ľubovoľne podľa vlastného uváženia a legálne tak optimalizovať daňové zaťaženie v jednotlivých rokoch. Hovorím o kontroverznom režime „mikrodaňovník“ – mikrodaňovníkom je však firma len v presne limitovaných situáciách (napr. zdaniteľné výnosy do 49 790 EUR za zdaňovacie obdobie či neexistencia tzv. kontrolovanej transakcie) a pri takomto výhodnom odpisovaní musí sledovať niekoľko ďalších pravidiel z roka na rok (dané auto nie je napr. možné vyradiť pred uplynutím štandardnej doby odpisovania, tj 4 roky resp. 2 roky pri elektroautách).

Pozor aj na obmedzenia pri luxusných autách vo vstupnej cene 48 000 EUR a viac a povinný test základu dane na sumu odpisov zo sumy 48 000 EUR, čo môže v niektorých prípadoch viesť k limitácii daňových odpisov.

A teraz pohonná látka

…a teda elektrická energia ako pohonná látka a jej spotreba, resp. výkon.

Princíp daňových výdavkov je vlastne jasný: je ním len spotreba použitá na firemné jazdy, teda jazdy a cesty v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením či udržaním zdaniteľného príjmu podnikateľa. Bohužiaľ viac toho jasného často nie je, v prípade elektroáut vlastne vôbec.

Ešte raz: o uplatňovaní spotrebovanej elektrickej energie do daňových výdavkov (či odpočítania DPHčky) naše zákony nehovoria ani slovo. Vychádzame len z právne nezáväzných textov Finančnej správy a výkladov, ktoré je možné vyskladať z doterajšej metodiky pre spaľovacie autá.

Auto sa vie nabiť buď v nabíjacej stanici alebo v klasickej zástrčke v byte či kancelárii. Druhá vec je samotná spotreba, presnejšie výkon v Wh či kWh na kilometer či napr. 100 km jazdy.

Podľa daniarov môže firma preukazovať spotrebu elektrickej energie:

  • meračom v danom vozidle, z ktorého je možné zistiť presný odber elektrickej energie v kWh
  • vlastným meraním, pri ktorom firma vedie knihu jázd. Firma by mala sledovať skutočnú spotrebu energie buď na 100 km jazdy alebo na hodinu jazdy.

Podľa mňa však v oboch prípadoch musí existovať metodika alebo aspoň jednoduchý výpočet, prostredníctvom ktorého vie firma vyčísliť spotrebu elektrickej energie na kilometre (prípadne hodiny) jazdy.

Ak sa odrazíme od metodiky, ktorou sa vypočítava daňový výdavok pri automobiloch na benzín či plyn, tak to v praxi môže vyzerať takto:
  • firma si do účtovných nákladov uplatní plnú sumu z bločka/faktúry (neplatiteľ DPH)
  • platiteľ DPH si sumu DPHčky z bločka/faktúry odpočíta v danom mesiaci
  • po skončení roka sa podľa jednotnej metodiky/smernice prepočíta spotreba/výkon na kilometre či hodiny prejazdené počas daného roka. Spotrebovaná elektrická energia sa  prenásobí cenou – aj tu môžeme polemizovať, či ročnou priemernou alebo koncoročnou alebo sa cena stanoví inak (čiže aj toto je ideálne mať stanovené v danej metodike). Vypočítanú sumu zvýšime o 20% a výsledné číslo je daňovým výdavkom. Rozdiel oproti sume, ktorá bola do účtovných nákladov účtovaná v priebehu jednotlivých mesiacov roka, je nedaňovým výdavkom.
Toto sa však vzťahuje na automobil, ktorý je používaný len a len na firemné účely. Čo okrem iného znamená, že všetky evidované jazdy sú firemné.

Používate na svoje podnikanie auto a evidujete si jazdy? Nechajte SuperFaktúru, aby vám ich sama vygenerovala. A to buď „náhodne“, alebo podľa vystavených dokladov.

Je možná niektorá z paušalizácií?

…a teda niečo z vyššie uvedeného si zjednodušiť?

Možnosti:

  • buď deklarovať, že auto je používané výlučne na firemné účely s firemnými cestami, no práve elektrickú energiu v daňových výdavkoch paušalizovať na 80% – vtedy je samozrejme možné uplatniť si daňové výdavky či odpočítanie DPHčky zo samotnej ceny auta či inej prevádzky (pneumatiky, opravy, poistky a pod.) v plných sumách. Sumy z bločkov/faktúry za nakúpenú elektrickú energiu, ktorá sa vzťahuje na dané vozidlo, paušalizovať na 80% – na účely daňových výdavkov a dokonca aj samotnú DPHčku. Uvedené zhodne potvrdzujú zákon o dani z príjmov i zákon o DPH a pri tomto spôsobe nie je potrebné viesť evidenciu jázd. Samozrejme stavy tachometra na začiatku a konci roka vzhľadom na výkon musia dávať zmysel (§19 ods. 2 písm. l) bod 3 zákona o dani z príjmov)
  • alebo paušalizovať na 80% všetko – samotnú cenu auta, prevádzky (pneumatiky, opravy, poistky a pod.), ako aj sumy z bločkov/faktúry za nakúpenú elektrickú energiu. Tu už firma deklaruje, že auto je používané v nejakej miere aj na firemné účely, ako aj na tie súkromné. Táto paušalizácia (§19 ods. 2 písm. t) bod 1 zákona o dani z príjmov) je stále polemickejšia a skôr sa doporučuje pre neplatiteľov DPH.

Cestovné náhrady pri použití súkromného auta zamestnanca, spoločníka či konateľa

Tu už ide o režim „súkromné auto“ zamestnanca, spoločníka či konateľa – tu patrí danému cestujúcemu náhrada za danú pracovnú cestu pre spoločnosť, vypočítaná podľa pravidiel zákona o cestovných náhradách. Vtedy je na strane cestujúceho príjmom oslobodeným od dane z príjmov a odvodov a na strane eseročky daňovým výdavkom.

A náhrada za použitie súkromného auta sa vypočíta ako súčet:

  • základnej náhrady za každý km vydokladovanej pracovnej cesty – od 4/2023 ide o sumu 0,239 EUR. Odporúčame sledovať, ostatné roky sa táto suma pravidelne mení
  • náhrady za spotrebu elektrickej energie do tohto auta na danej ceste – tu sa tak opäť vrátime k výpočtu spotreby vo firemných autách. Jednoducho musí existovať metodika, prostredníctvom ktorej firma stanoví výpočet spotreby energie na kilometre (či hodiny) prejazdené na danej ceste. Dané číslo sa prenásobí cenou, za ktorú daný cestujúci tankoval a výsledná sumu mu vstúpi do cestovnej náhrady.

Mohlo by Vás zaujímať: Auto v podnikaní: súkromné auto

Cestovné SZČO

Väčšina SZČO si podľa mňa uplatňujú paušálne daňové výdavky v sume 60%. No ak si živnostník či iná SZČO povinne (platiteľ DPH) alebo dobrovoľne vybrala možnosť uplatňovať reálne daňové výdavky, jedným z nich sú napr. výdavky na automobil zaradený do obchodného majetku (hrubo povedané režim „firemné auto“) – odpisy, prevádzka a elektrická energia niektorým zo spôsobov, ktoré sme opísali vyššie. Iným môžu byť cestovné za podnikateľské jazdy „v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva“ na súkromnom aute. V prípade elektromobilov platia pravdepodobne rovnaké pravidlá, aké platia pre benzínové či naftové autá – daňovým výdavkom je v prípade pracovnej cesty:

  • buď náhrada za spotrebované pohonné látky na danej pracovnej ceste + základná náhrada za každý kilometer cesty. Teda v princípe takmer rovnako, ako v prípade pracovnej cesty na súkromnom aute zamestnanca/spoločníka/konateľa eseročky, ktorý sme opísali vyššie. S tým rozdielom, že cestujúca SZČO môže využiť len automobil vlastný (nie požičaný či prenajatý či automobil príbuzného) a základná náhrada mu patrí iba v prípade, ak doteraz dané auto nemal v daňových výdavkoch prostredníctvom odpisov (hrubo povedané v režime „firemné auto SZČO“)
  • alebo 50% z nákupu pohonných látok do daného auta za celý kalendárny rok – čo môže ušetriť prácu pri dokladovaní pracovných ciest (ak ich je veľa). Aj tu je potrebné evidovať stavy tachometra na začiatku a konci roka.

Prihláste sa na odber noviniek z blogu

Odhlásiť sa môžete kedykoľvek prostredníctvom odkazu v emaili.

Pridať komentár