Základná suma, ktorá nepodlieha zdaneniu daňou z príjmov. Vedia – a mali by si ju – uplatniť vybrané fyzické osoby. A to skôr tie, ktoré majú podľa politikov „aktívne“ príjmy. V článku uvádzame pravidlá a podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časť na daňovníka ako i nezdaniteľnej časti na manželku/manžela, ktoré sa oplatí poznať. V článku sú uvedené sumy platné pre rok 2024.
Kedy sa oplatí uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na seba (daňovníka)?
Otázka možno ani neznie takto. Na uplatnenie tejto – v podstate základnej nezdaniteľnej časti – má takmer každá fyzická osoba v podstate automatické právo. Ak ju aj v daňovom priznaní vynechá alebo zabudne, správca dane vyzve na opravu. Preto o nej treba vedieť a v účtovnom či inom softvéri/appke nezabudnúť zašrtnúť, čo treba.
A teraz presnejšie: nemôže si ju uplatniť každá fyzická osoba. Resp. nevieme o ňu znížiť akýkoľvek príjem.
Kto si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?
Každá fyzická osoba, ktorá v danom roku dosiahla tzv. aktívne príjmy. Pozor, výraz „aktívne“ je len zjednodušujúci výraz z praxe, legislatíva ho nepozná. Preto ešte podrobnejšie: o nezdaniteľnú časť je teda možné znížiť príjmy:
- zo zamestnania – na trvalý pomer či niektorú z dohôd (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov)
- zo živnosti
- z inej samostatnej zárobkovej činnosti – čiže ak daný freelancer podniká podľa iného oprávnenia, než to živnostenské. Advokát, notár, finančný sprostredkovateľ či autor s príjmami za vytvorenie autorského diela či umelec s príjmami za podanie umeleckého výkonu (tzv. aktívne príjmy autorov či umelcov, zatriedené medzi príjmy v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Nie je možné si ju uplatniť pri príjmoch:
- z prenájmu nehnuteľností v zmysle § ods. 3 zákona o dani z príjmov – ide teda o basic režim „bez iných ako základných služieb spojených s prenájmom“
- za použitie autorského diela či umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov)
- zatriedených ako ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov) – príjmy z predaja bytov a iných nehnuteľností, z predaja cenných papierov a obchodných podielov či napríklad z predaja krypta
- kapitálových, čiže z príjmov z držby cenných papierov (§ 7 zákona o dani z príjmov) – napríklad úroky z pôžičiek či príjmy z predaja podielových listov.
- podieloch na zisku eseročiek a dividend akcioviek.
A áno, nie je ju možné samozrejme uplatniť ani pri príjmoch právnickej osoby – napr. ak podnikáte „ako eseročka“ a nemáte žiadne z príjmov uvedených vyššie (zamestnanie, samostatná zárobková činnosť), tak vlastne o nezdanenie tejto sumy v podstate prichádzate. Nezdaniteľná časť však môže prísť do hry, ak sa vo vlastnej eseročke zamestnáte resp. budete odmeňovať za výkon funkcie konateľa. Ale to je už je iný príbeh.
Má nezdaniteľná časť limity?
Má. Základnú sumu 5 648,48 EUR si môže predmetná fyzická osoba môže uplatniť iba do určitej sumy príjmu; presnejšie: základu dane (tj rozdielu medzi príjmami a výdavkami reálnymi či paušálnymi). A to takto:
- plnú sumu nezdaniteľnej časti 5 646,48 EUR si predmetný daňovník uplatní, ak jeho základ dane z príjmov vymenovaných vyššie, je maximálne 24 952,06 EUR
- od základu dane vyššieho ako 24 952,06 EUR si ju už však neuplatní celú, ale iba časť. S rastom základu dane sa suma nezdaniteľnej časti znižuje a od určitej výšky základu dane je jej výška nulová – ide o tzv. „polmilionársku daň“. V takýchto výškach“ sa nezdaniteľná časť vypočíta ako 44,2 x platné životné minimum k 1.1 daného roka mínus jedna štvrtina aktuálneho základu dane. Áno, je to tak „slovensky“ zložité 🙂
Nezdaniteľná časť na manželku či manžela
Túto si uplatňuje jeden z manželov (skôr ten s vyššími príjmami). Znižuje o ňu svoje aktívne príjmy (čiže aj v tomto prípade len príjmy zo zamestnania či „aktívnych“ podnikateľských činností) po uplatnení „tej svojej“ nezdaniteľnej časti. Uplatniť si ju však môže iba v prípade, ak sa druhý/á z manželov nachádza v niektorej z týchto situácií:
- stará sa o dieťa do 3 rokov veku
- poberá peňažný príspevok na opatrovanie
- je evidencii uchádzačov o zamestnanie
- je občanom so zdravotným postihnutím.
Základnou sumou je 5 162,50 EUR. No aj tá má svoju polmilionársku verziu: od základu dane vyššieho ako 47 537,98 EUR (rozumej: základu dane toho daňovníka, ktorý si ju uplatňuje) sa suma tejto nezdaniteľnej časti znižuje a od určitej výšky základu dane je jej výška nulová. Od základu dane 47 537,99 sa jej výška vypočíta ako 63,4 x platné životné minimum k 1.1 daného roka mínus jedna štvrtina aktuálneho základu dane.
To však stále je nie je všetko. Suma nezdaniteľnej časti sa:
- znižuje o možné príjmy manželky (mínus povinné poistné odvody). V praxi to môže byť niekedy oriešok. Väčšina príjmov sa medzi možné príjmy manželky/manžela totiž počíta, niektoré však nie (napr. rodičovský príspevok, študijné štipendiá či daňový bonus na deti)
- upravuje o počet celých mesiacov manželstva v danom roku resp. o počet mesiacov, počas ktorých bola manželka/manžel v niektorej zo situácií vymenovaných vyššie.
Ako si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane?
Tú základnú, na seba či daňovníka si predmetná fyzická osoba môže uplatniť buď:
- priebežne – tj na mesačnej báze. Týka sa samozrejme iba príjmov zo zamestnania (trvalý príjem či dohody). Ak si zamestnanec takýto spôsob uplatňovania zvolí, zamestnávateľ z mesačnej hrubej mzdy po odpočítaní odvodov platených zamestnancov zrazí aj mesačnú sumu nezdaniteľnej časti (pre rok 2024 ide o 470,54 EUR) a preddavok na daň zrazený a odvedený zamestnávateľom je teda v jednotlivých mesiacoch nižší.
- alebo po skončení roka v jednorazovej plnej sume, na ktorú má daňovník právo. A to buď v daňovom priznaní k dani z príjmov resp. ročnom zúčtovaní dane vykonanom zamestnávateľom. Zamestnanci majú na výber, SZČO však nie (títo si ju uplatňujú iba po skončení roka v daňovom priznaní).
Nezdaniteľnú časť na manželku/manžela je možné uplatniť iba po skončení roka, v daňovom priznaní k dani z príjmov resp. ročnom zúčtovaní dane vykonanom zamestnávateľom.
Pridať komentár