Jedným z možných nákladov podnikateľa je poistné. Povinná zmluvná či havarijná poistka za auto, iné majetkové poistenie (budovy, priestorov či strojov) alebo poistenie zodpovednosti (napr. profesná zodpovednosť architekta, právnika, účtovníka). Predpísané poistné, ktoré sa vzťahuje na podnikateľskú činnosť a súvisí s dosahovaním, udržiavaním či zabezpečovaním príjmov firmy (viď prechádzajúci článok o daňových nákladoch ako takých) je riadnym uznateľným daňovým nákladom.
Do daňových výdavkov, resp. účtovníctva vstupuje na základe predpisu poistného a jeho úhrady – teda účtovného dokladu, podobnému faktúre. Samozrejme, pri rešpektovaní pravidiel pre časové rozlíšenie nákladov či rozdielneho postupu v prípade SZČO či v prípade eseročky s podvojným účtovníctvom. Ak však dôjde k poistnej udalosti a poisťovňa vyplatí podnikateľovi poistné plnenie, poistné plnenie je daňovým výnosom. Je ho teda treba zaúčtovať v účtovníctve, prípadne v daňovej evidencii a zdaniť.
Princíp je totiž taký, že ak je daňovým výdavkom zaplatené poistné, tak je vyplatené plnenie daňovým príjmom. Samozrejme, iba ak k poistnej udalosti a vyplateniu peňazí skutočne dôjde, v opačnom prípade nie.
K plneniu zašle poisťovňa samostatný doklad, kde je vyčíslená suma a obsah poistnej udalosti (príp. aj spoluúčasť a spôsob úhrady). Tento slúži ako účtovný doklad k výnosu.
Inými slovami: podnikateľ nezdaňuje len výnosy, ktorý mu plynú z vystavených faktúr. Výnosmi v účtovníctve sú, resp. môžu byť aj iné položky, ktoré nie sú priamo tržbami resp. vyfakturovanými plneniami – napríklad bezodplatne nadobudnutý majetok, pomerná časť dotácie či povedzme vyplatené poistné plnenie.
Pridať komentár