Z času na čas nám napíše užívateľ, že mu čísla v Prehľadoch v SuperFaktúre nesedia s jeho skutočnými číslami v jeho účtovníctve. Áno, niektoré čísla v prehľadoch sú skutočne presné (napr. „DPH“ či „Pohľadávky a záväzky“). Iné sú však iba orientačné. Prejdeme si ktoré a prečo.
Obrat pre účely DPH
Každá firma, ktorá zatiaľ nie je platiteľom DPH, si je povinná sledovať obrat za kalendárny rok – tj jednotlivé mesiace kalendárneho roka kumulatívne od jeho začiatku. Ak tento obrat dosiahne sumu 50 000 EUR, je povinná požiadať o registráciu za plnohodnotného platiteľa DPH.
Do tohto obratu sa však niektoré obchody počítajú, niektoré však nie. Ich vymenovanie je trochu rozsiahlejšie, podrobnejšie sme to rozpísali v článku: Obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH: čo sa doňho počíta a čo nie a tiež v článku Obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH si musí každý podnikateľ sledovať sám. Principiálne väčšina dodávok v rámci SR sa do ostro sledovanej sumy počíta, niektoré zahraničné predaje nie. Dôležité je však napríklad aj určiť, či ide o tovar a službu. Ak by SuperFaktúra chcela pre každého užívateľa tento obrat sledovať úplne presne podľa jeho konkrétnych dodávok, musel by tento užívateľ pri každom vystavovaní faktúry zaškrtnúť, či ide o tovar alebo službu, či ide o príležitostne predaný majetok, kde je miesto dodania atď. A to nechceme. Nechceme, aby sa z vystavovanie každej faktúry stala veda, pri ktorej treba volať Finančnej správe či daňovému poradcovi. Preto je suma sledovaného obratu v Prehľadoch iba orientačná a užívateľ pri vyššej sume už vie, že sa na ňu musí pozrieť podrobnejšie.
Ešte čosi: obrat si sledujú nielen neplatitelia DPH, ale aj platitelia DPH. Ak totiž za kalendárny rok nedosiahne 50 000 EUR, platiteľ DPH môže požiadať o zrušenie registrácie za platiteľa DPH.
Daň z príjmu
V prípade SZČO sa počíta z rozdielu medzi skutočne zinkasovanými príjmami a skutočne vynaloženými nákladmi, v prípade eseročiek z rozdielu medzi daňovými výnosmi a nákladmi, ktoré sú zas viacerými úpravami transformované z účtovných výnosov a nákladov. Principiálne to znie jednoducho, v praxi však ide o pomerne rozsiahle a komplikované pravidlá, ktoré hovoria o tom, čo sa do základu dane zahrnúť musí, čo nie alebo čo sa musí tak či onak upraviť. SuperFaktúra však pre SZČO zobrazuje daň vypočítanú z rozdielu uhradenými faktúrami a zaplatenými nákladmi (prípadne paušálnymi nákladmi), pre eseročky medzi vystavenými faktúrami a evidovanými nákladmi. Aj v tomto prípade iba orientačne pre samotného podnikateľa. Skutočné číslo mu povie až účtovník a je úplne normálne, že reálna daň z príjmu v daňovom priznaní je rozdielna. Napríklad:
- niektoré prirodzene účtovné náklady nie sú daňovými – v praxi ide najčastejšie o reprezentačné náklady či nákupy „do spotreby“, ktoré sa minimálne v podvojnom účtovníctve dostávajú do nákladov až pri ich spotrebe. Podrobnejšie sme to rozobrali tu: 7 prípadov, kedy sa “výdavok” nerovná “daňový náklad”. Svoje robí napríklad aj časové rozlíšenie nákladov či výnosov v prípade eseročiek, podľa ktorého treba došlé či uhradené platby vzťahujúce sa na viacero rokov správne rozdeliť medzi jednotlivé roky. A karty zamiešalo aj časté uplatnenie si nákladov z počítačov, nábytku, áut či spotreby pohonných hmôt vo výške 80%.
- niektoré výnosy či príjmy užívatelia v SuperFaktúre neevidujú – ide napr. o výnosy/príjmy „bez faktúry“, na základe iných dokladov alebo jednoducho rôzne náhodné bez dokladov či odbornejšie úpravy základu dane. No v SuperFaktúre – ak si to správne nastavíte – viete viesť aj iné druhy dokladov, ako je predpis na úhradu, nájomná zmluva či výpis provízií: Predpis na úhradu, zmluva či výpis provízií: kedy SZČO vystavuje iný doklad ako faktúra
- niektoré náklady je možné uplatniť si až v roku, v ktorom boli zaplatené – v tomto prípade sa tak trochu popiera princíp podvojného účtovníctva pre eseročky. Ide najmä o náklady na nájomné hmotného i nehmotného majetku (vrátane licencií), právne či účtovné služby
- neuhradené vyšlé faktúry (pohľadávky) sa najmä v prípade eseročiek zdaňujú už hneď v danom roku, v neskorších rokoch však občas je a občas zas nie je možné tieto sumy dostať postupne alebo naraz do daňových nákladov
- staršie neuhradené došlé faktúry (záväzky) je potrebné zdaniť – a to postupne po častiach počas 3 rokov
- nielen nákup dlhodobého majetku (napr. auta či MacBooku) sa do nákladov dostane postupne počas niekoľkých rokov prostredníctvom odpisov, komplikované je to aj pri jeho predaji. Nákladom je zostatková cena, no pri rôznych druhoch majetku sa náklad pri predaji určí rôzne
Prečítajte si podrobnejšie o Prehľadoch v SuperFaktúre:
Prehľady v SuperFaktúre: fakturácia aj cashflow
Prehľady v SuperFaktúre: doplnkové panely
Pridať komentár