Štandardný bankový prevod trvá 1 pracovný deň, zákazníci e-shopov však často potrebujú tovar čo najskôr a práve ten 1 deň – prípadne viac – celý nákupný proces predlžuje. Prevádzkovatelia e-shopov – z rovnakého dôvodu – preto dávajú svojim zákazníkom možnosť použiť viaceré druhy platobných brán, vďaka ktorým sú peniaze od kupujúceho pripísané na účte predávajúceho hneď a ten môže začať expedovať tovar (prípadne hneď v tom okamihu ho doručiť, ak ide o digitálny produkt). Jednou z nich – a novinkou pre používateľov SuperFaktúry – je služba online platby cez platobnú bránu Besteron.
Rozdiely oproti klasickým platobným bránam:
- predávajúci – teda ten, čo inkasuje peniaze, štandardne prevádzkovateľ e-shopu – si nepotrebuje viesť samostatný účet v platobnej službe/bráne. V iných platobných bránach sa mu totiž peniaze od klientov pripisujú na jeho virtuálny účet v danej službe, raz za určité obdobie prevádzkovateľ služby zrazí poplatok/províziu a zvyšok peňazí si môže majiteľ virtuálneho účtu zaslať napr. na bankový účet v slovenskej banke. V účtovníctve to znamená účtovanie o 2 účtoch – jednom bankovom a jednom virtuálnom (uvedené sa napr. vzťahuje aj na účet v službe PayPal – tiež ide o samostatný virtuálny účet)
- peniaze od kupujúceho sa po ceste na bankový účet predávajúceho „zastavia“ v Besterone, kde z nich Besteron strhne poplatok
- na účet predávajúceho dorazí suma faktúry znížená o poplatok (poplatok si teda Besteron nezrazí naraz za celé obdobie, ale z každej jednej platby)
Ako sa to zobrazí v účtovníctve/evidencii?
SZČO s paušálnymi výdavkami:
„Paušalisti“ vedú len evidenciu pohľadávok (teda vyšlých faktúr) a príjmov. Teda stačí viesť evidenciu plných súm vyšlých faktúr a plných (tj bez poplatkov) úhrad za tieto faktúry (napr. v jednej tabuľke). Ich príjmom na účely daní sú teda úhrady, ktoré im kupujúci zaplatili (cez Besteron) bez zohľadnenia zrazených poplatkov. Poplatky Besteronu sú síce pre nich výdavkami, no nie daňovými – na daňové účely si môžu odpočítať len paušálne výdavky (plus zaplatené odvody), poplatky platobnej bráne teda nemusia vôbec evidovať.
Eseročky a iné firmy s podvojným účtovníctvom:
Evidujú aj reálne náklady – a tými sú aj poplatky platobnej bráne. Rovnako musia zachytiť každý pohyb peňažných prostriedkov. Každú faktúru a jej úhradu teda musia účtovať takto:
1. faktúra (vznik pohľadávky) – suma 500 EUR (účtovanie 311/604)
2. úhrada faktúry v službe Besteron – suma 500 EUR (účtovanie 315/311)
3. zúčtovanie poplatku na základe avíza z Besteronu – suma 0,89 EUR (účtovanie 568/315)
4. inkaso sumy pohľadávky zníženej o poplatok na bankový účet – suma 499,11 EUR (účtovanie 221/315)
SZČO s daňovou evidenciou:
Evidujú pohľadávky, príjmy ako aj reálne náklady. Presný postup pre daňovú evidenciu nie je predpísaný, je teda na samotnom podnikateľovi resp. jeho účtovníkovi. Je možné viesť jednoduchú evidenciu pohľadávok a príjmov ako v prípade „paušalistov“ (v plnej sume) a napr. 1x mesačne evidovať v daňových nákladoch poplatky zaplatené prevádzkovateľovi platobnej brány.
3 komentáre